Bývalí správcovia farnosti - Farnosť Rudňany

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Bývalí správcovia farnosti

Kňazi

Alexander Borženský (02. 09. 1920 24. 04. 1929)

   Alexander Borženský sa narodil 06. júla 1886 vo Veľkej. Ľudovú školu navštevoval v Levoči. Po jej ukončení nastúpil na levočské gymnázium. Po maturite odišiel na neďalekú Spišskú Kapitulu, kde tri a pol roka študoval teológiu. Okrem slovenčiny rozprával po maďarsky a nemecky. Za kňaza ho svätil dňa 02. januára 1910 biskup Dr. Alexander Párvy. Po vysviacke nastúpil na svoje prvé kaplánske miesto do Kluknavy, odkiaľ odišiel do Levoče. V Levoči pôsobil viac ako štyri roky. Dňa 23. novembra 1914 sa stal vojenským kurátorom a v roku1918 sa znova stal kaplánom v Levoči. 02. septembra 1920 prišiel spravovať expozitúru v Koterbachoch. Spravoval ju deväť rokov a dňa 24. apríla 1929 odišiel za administrátora do Ľubice. Spišský biskup Ján Vojtaššák ho v roku 1932 vymenoval za farára a dekana kežmarského dekanátu. Od roku 1951 sa stal administrátorom farnosti Lendak. V roku 1957 odišiel na dôchodok do Vrbova. Zomrel dňa 02. júna 1959 v 73. roku života a 49. roku kňazstva.


Ondrej Kovalský (24.04.1929 25.11.1929)

 Ondrej Kovalský sa narodil 07. septembra 1898 v Spišskej Starej Vsi. Gymnaziálne štúdia strávil v Ružomberku. Jazykovo bol veľmi nadaný, ovládal maďarský, nemecký, poľský a dokonca i anglický jazyk. Teologické štúdia absolvoval na Spišskej Kapitule. Na kňaza bol svätený biskupom Jánom Vojtaššákom 29. júna 1922. Po vysviacke nastúpil za kaplána do Liptovského sv. Kríža. V roku 1923 sa stal kaplánom v Zubrohlave, odtiaľ odišiel do Tvrdošína a v roku 1927 prišiel za kaplána do Levoče. Dňa 24. apríla 1929 prišiel ako kaplán spravovať expozitúru v Koterbachoch. Tu bol len veľmi krátko. O sedem mesiacov, dňa 25. novembra 1929 bol menovaný za administrátora do Lesnice. V roku 1934 sa stal farárom v Liptovských Matiašovciach. V roku 1947 vystriedal niekoľko pôsobísk: najprv Hruštín, vzápätí odišiel do Veľkej a nakoniec prišiel do Richvaldu (dnešná Veľká Lesná). Roku 1951 odišiel na vlastnú žiadosť do dôchodku, avšak nebol mu dopraný dlhý odpočinok. O krátky čas nato, ešte v tom istom roku prišiel po druhý krát do Liptovských Matiašoviec, ako administrátor. Zomrel 19. novembra 1969 v 71. roku života a v 47. roku kňazstva.


Karol Uhlárik (25.11.1929 31.08.1932 a  01.10.195111.01.1954)


 Karol Uhlárik sa narodil 06. novembra 1899 v Šuji, okres Trenčín. Školské časy strávil v rôznych mestách na Slovensku. Prvý až štvrtý ročník navštevoval v blízkom Trenčíne. Piaty a šiesty ročník vychodil v Nitre, siedmy ročník opäť navštevoval v Trenčíne a ôsmy v Ružomberku.  Ovládal maďarčinu, slovenčinu, nemčinu a latinčinu. Teológiu študoval štyri roky na Spišskej Kapitule. Za kňaza bol vysvätený dňa 29. júna 1924.
Po vysviacke začínal ako kaplán v Sedliackej Dubovej, odtiaľ odišiel 01. januára 1926 do Spišskej Belej. Dňa 01. augusta 1927 nastúpil ako kaplán do Spišského Podhradia a 25. novembra 1929 prišiel ako kaplán spravovať Koterbachy. 31. augusta 1932 odišiel do Ústia nad Oravou, kde pôsobil ako farár, až do roku 1942. Ani potom neopustil Oravu, a v rokoch 1942 až 1951 spravoval oravskú dedinu Bziny. Z nej prišiel na svoje niekdajšie kaplánske pôsobisko, ktoré sa medzitým premenovalo z Koterbachy na Rudňany. Ako farár pôsobil v Rudňanoch tri roky, od 01. októbra 1951 do 11. januára 1954. Odtiaľ bol preložený do Dolného Smokovca. Tam pôsobil len sedem mesiacov, pretože 31. augusta 1954 bol príslušníkmi štátnej bezpečnosti zatknutý a neskôr nespravodlivo väznený. Zomrel 29. januára 1983 v Pezinku v 84. roku života a v 59. roku kňazstva. Pochovaný bol 01. februára 1983 v Rajci.

Ján Slodička (31. 08. 1932 30. 04. 1950)

 Ján Slodička sa narodil roku 1905 v Spišskej Belej. Prvý až ôsmy rok svojich štúdií vychodil  v ľudovej škole v Kežmarku. Hovoril jazykmi svojej doby, teda okrem slovenčiny ovládal nemecký a maďarský jazyk. Teológiu odišiel študovať na Spišskú Kapitulu, kde študoval 5 rokov. Svätený bol 29. júna 1929 na Spišskej Kapitule. Najprv pôsobil ako kaplán v Zázrivej, od 10. januára 1930 ako kaplán v Tvrdošíne a 31. augusta 1932 prišiel do expozitúry Koterbachy. V tejto farnosti pôsobil veľmi dlhý čas, až do 30. apríla 1950. Z jeho života sa toho veľa nezachovalo ani v archívoch a v publikáciách sa jeho meno spomína len skonštatovaním toho, že bol väznený. Avšak vzácne informácie o sebe, zanechal práve on sám a to v Historii domus, nachádzajúcej sa v Rudňanoch. V roku 1950, podobne ako mnohí kňazi, bol štátnym súdom v Bratislave pre trestný čin podľa § 2/3 z. č. 231/48 nespravodlivo odsúdený na trest 2 roky odňatia slobody, peňažný trest 10. 000 Kčs a prepadnutie majetku.  Zomrel v Bratislave v roku 1969. v 64. roku života a 40. roku kňazstva.

Ján Skrak (01. 05. 1950 30. 09. 1951)


 Ján Skrak sa narodil  28. júna 1902 v Krompachoch, ako syn rodičov Jána a Anny rod. Valkovskej. Pochádzal z dvanástich detí. Časy boli ťažké a tak už od detstva pomáhal svojmu otcovi roľníkovi pri hospodárstve. Po vysviacke bol ustanovený za kaplána v Spišskom Hrhove, kde pôsobil vyše pol roka. Od 01. júla 1928 začal spravovať farnosť Liptovský svätý Ondrej. O svojej prvej farnosti píše, že je to kraj nie katolícky. Svojich veriacich mal roztrúsených po perifériách a osadách, s celkovým počtom 180 duší. Prebíjal sa veľkými hmotnými ťažkosťami, chudobou a samotou, lebo bolo potrebné kostol a faru opravovať. A tak dvihol na vlastné meno pôžičku, na ktorú dal zastaviť jeho kongruálny plat, čím sa dostal do takej núdze, že v čase najlepšej konjuktúry, keď hovädzie mäso stálo kilogram 5-8 kčs, často nemal ani toľko, aby zohnal na jedno kilo polievkového mäsa. V roku 1939 mu biskup Ján Vojtaššák zveril redaktorstvo časopisu sv. Rodina. Po dvanástich rokoch pôsobenia v Liptovskom sv. Ondreji sa Ján Skrak konečne vrátil na svoj rodný Spiš do Markušoviec, kde prišiel 06. februára 1940. Keďže za slovenského štátu miestni činitelia žili v nezhode s niektorými občanmi a vznikali spory, kôli konsolidácii sa stal po dobu zhruba jedného roka miestnym predsedom HSĽS. Za povstania pomáhal raneným partizánom, raneného poručíka Marcinku sám odniesol do budovy školy, kde mu poskytol pomoc.
Od 01. mája 1950 do 30. septembra 1951 mu pripadlo spravovať  okrem Markušovskej farnosti aj Rudniansku expozitúru. Od 26. februára 1970 je „investitus parachus“
, teda farár uvedený do úradu. Ján Skrak istý čas pôsobil aj vo funkcii diecézneho cenzora. Do dôchodku odišiel 01. júla 1981. Zomrel 18. augusta 1988 v 79. roku života a v 54. roku kňazstva.

Ladislav Ivák (11. 01. 1954 14. 04. 1954)


 Ladislav Ivák pochádzal z robotníckej rodiny. Narodil sa 08. septembra 1925 v Liptovských Sliačoch (okres Liptovský Mikuláš)  rodičom Štefanovi a Anne Ivákovým. Mal ešte tri sestry - Helenu, Annu a Ruženu. V rokoch 1932 až 1937 študoval vo svojom rodisku, na ľudovej škole v Liptovských Sliačoch.
Päť ročné bohoslovecké štúdia ukončil v roku 1950 a v tom istom roku 01. júla v Rožňave prijal kňazské svätenie z rúk biskupa Dr. Róberta Pobožného. Na svoje prvé kaplánske pôsobisko prišiel do Markušoviec 01. augusta 1950, kde pôsobil do 13. mája 1951. Od 13. mája 1951 do 23. marca 1952 pôsobil ako kaplán v Spišskom Podhradí a od 23. marca 1952 do 31. mája 1954 ako kaplán v Spišskej Novej Vsi. Od 11. januára 1954 do 14. apríla 1954 mu pripadlo spravovať ex curendo Rudňany. Hoci bol v doterajšej histórii farnosti Rudňany jej najkratšie pôsobiacim správcom, obľúbil si tento banícky ľud. Sám o tom píše: „Z ľudu som vyšiel a medzi veriaci ľud som nastúpil ako kaplán...spravoval som aj banícku obec Rudňany. Cítil som sa medzi robotníkmi naozaj dobre. Mnohí mi zazlievali, že sa viac venujem robotníkom a zanedbávam roľníkov...“ Svoju prvú vlastnú faru dostal v čase od 31. mája 1954 do 01. septembra 1955, keď spravoval ako správca farnosť Dedinky. Z nej odišiel do Iliašoviec, kde pôsobil až do 01. januára 1962. Odtiaľ bol preložený za správcu farnosti v Spišských Hanušovciach, ktoré spravoval do 01. októbra  1971, kedy odišiel do Huncoviec.
Na konci svojho života pôsobil ako duchovný na odpočinku v ÚSS v Rohove. Zomrel 08. júla 1998 v 73. roku života a 48. roku kňazskej služby. Pochoval ho Mons. Andrej Imrich spišský pomocný biskup
v jeho rodných  Liptovských Sliačoch.



Michal Šefčík (14. 04. 1954 14. 10. 1964)

 Michal Šefčík sa narodil 10. decembra 1916 v Harichovciach v početnej rodine. Osem rokov ľudovej školy vychodil len v niekoľko kilometrov vzdialenej Spišskej Novej Vsi. Po ich ukončení tam pokračoval v štúdiu na reálnom gymnáziu. Po absolvovaní gymnaziálnych štúdií a maturitnej skúške, pracoval istý čas ako bankový úradník v Senici nad Myjavou a v Spišskej Novej Vsi. Neskôr sa stal vojakom, kde dosiahol hodnosti kapitána. V roku 1945 ako dvadsaťdeväť ročný nastúpil na päťročné štúdium teológie na Spišskej Kapitule. Štúdium ukončil v roku 1950. Bolo to naozaj ťažké obdobie, v ktorom sa už štátna moc snažila o likvidáciu Cirkvi. Dušpastier Michala Šefčíka - biskup Ján Vojtaššák - bol už v tom období internovaný vo svojom biskupskom sídle na Spišskej Kapitule a nebolo mu umožnené svätiť kňazský dorast. Z tohto dôvodu dal povolenie vysvätiť za kňazov bohoslovcov štvrtého a piateho ročníka biskupovi rožňavskej diecézy Dr. Róbertovi Pobožnému. Michal Šefčík bol za kňaza vysvätený 01. júla 1950 v Rožňave. Táto kňazská vysviacka sa nekonala v takom slávnostnom duchu ako ju poznáme dnes. Bohoslovci vtedy prichádzali tajne, v teplákoch, (aby neboli nápadní) do kaplnky, kde biskup Pobožný ich skrátenou formou vysvätil za kňazov. Ako kaplán prišiel na svoje prvé pôsobisko do Levoče. Keď uväznili  levočského farára Vojtasa, Michal Šefčík bol preložený za kaplána do Rabče. Tam pôsobil dva roky a odtiaľ prišiel dňa 14. apríla 1954 spravovať farnosť Rudňany. V tejto farnosti pôsobil dlhých desať rokov. Na jeho pôsobenie v Rudňanoch si bývalí farníci spomínajú s veľkou radosťou a vďakou. Michal Šefčík bol známy svojou štedrosťou. Vo vreckách jeho reverendy sa vždy našla nejaká sladkosť. Počas posviacky príbytkov na Vianoce, bolo o ňom známe, že v rodinách kde bol vianočný stromček bohatší vždy odstrihol nejakú sladkosť a dal deťom v iných rodinách. Niet preto divu, že dostal prezývku „pán farár cukrík“.  
14. októbra 1964 odišiel z Rudnian a spravoval farnosť v  Spišskom Hrhove. Od roku 1971 sa stal správcom farnosti v Bijacovciach a zároveň tajomníkom biskupského úradu. Od roku 1974 popri správe farnosti v Bijacovciach zastával na biskupskom úrade aj funkciu hlavného účtovníka až do roku 1990. V roku 1991 odišiel na vlastnú žiadosť do dôchodku a býval v Harichovciach. Po roku odišiel do Tepličky nad Hornádom, kde 14. decembra 2003 zomrel,
v 87. roku života a 53. roku kňazstva. Pochovaný bol 18. decembra 2003 v rodných Harichovciach.

Jozef Kertis (15. 10. 1964 15. 10. 1965)

Jozef Kertis sa narodil 04. januára 1917 v Youngstowne, štát Ohio v USA. Prvých osem rokov školskej dochádzky strávil v Spišskej Novej Vsi. Päť ročné teologické štúdia absolvoval  na Bohosloveckom učilišti na Spišskej Kapitule. Za kňaza bol vysvätený 14. júna 1942. Dňa 30. júla 1946 odišiel spravovať novozriadenú expozitúru vo Veľkej Lomnici, kde bol ŠtB zatknutý. Do pastorácie sa vrátil 14. októbra 1964, kedy bol ustanovený za kaplána v Markušovciach a správcu expozitúry v Rudňanoch. Správu expozitúry prevzal od Michala Šefčíka v prítomnosti okresného dekana Dr. Mikuláša Stanislava, sídelného kanonika a správcu fary v Spišskej Novej Vsi. Štátny súhlas mu bol udelený odborom školstva a kultúry, rady východoslovenského KNV, odd. v Košiciach, č. 4424/64 zo dňa 28. septembra1964. Dňa 26. októbra 1965 odišiel do Smižian, kde pôsobil až do 01. októbra 1984 kedy odišiel do dôchodku.
Zomrel 14. októbra 1985 v 68. roku života a v 43. roku kňazstva. Pochovaný  bol 17. októbra 1985 v Smižanoch.

Vojtech Anton Veľký, OFMconv (15. 10. 1965 15. 11 1975)

Vojtech Veľký sa narodil 02. januára 1915 v Levoči. Osem rokov základnej školy vychodil vo svojom rodisku. Päťročné teologické štúdia absolvoval v rokoch 1937 až 1942 v Prahe. Za kňaza bol vysvätený 05. júla 1941 v Brne. Po kňazskej vysviacke ostal i naďalej v Českej republike. Ako kaplán pôsobil od 29. júna 1942 do 09. októbra 1943 na rím. kat. farskom úrade sv. Jana v Brne. Odtiaľ prišiel ako kaplán na rím. kat. farský úrad Panny Márie v Jihlave, kde pôsobil od 09. októbra 1943 do 01. júla 1945. Z Jihlavy odišiel do farnosti Ducha Svätého v Opave, kde prešiel rôznymi pozíciami. Od 01. júla 1945 do 20. augusta 1946 tam pôsobil ako kaplán. V čase od 20. augusta 1946 do 12. mája 1952 ako administrátor, pričom 18. novembra 1949 mu bola udelená hodnosť titulného kanonika. Od 12. mája 1952 do 01. decembra 1961 bol vo farnosti Ducha Svätého vo funkcii dekana a farára.Odbor školstva a kultúry v Košiciach mu podľa § 17, č. 219/49 Zb. udelil súhlas na spravovanie Rudnianskej expozitúry od 15. októbra 1965. Vojtech Veľký prišiel teda spravovať expozitúru na dlhé obdobie rovných desať rokov. Z Rudnian odišiel 15. novembra 1975 a spravoval Spišský Štvrtok. Keď sa úmrtím Štefana Kluberta uvoľnil post dekana, na jeho miesto bol zvolený práve Vojtech Veľký. Svoju úlohu začal vykonávať od 01. februára 1987. Štátny súhlas mu bol udelený KNV v Košiciach, odbor kultúry č. 57/87 z 02. februára 1987. V tejto úlohe nepôsobil dlho. Zomrel 18. apríla 1987  v 73. roku života a v 46. roku kňazstva. Pochovaný bol 23. apríla 1987 v Levoči.


Jozef Šterbák (15. 11. 1975
30. 11. 1978)

 Jozef Šterbák sa narodil 17. februára 1918 v Malom Slavkove. Osem rokov ľudovej školy navštevoval v Kežmarku. Po jej ukončení a stredoškolských štúdiách odišiel študovať teológiu na Spišskú Kapitulu, kde študoval päť rokov. Za kňaza bol vysvätený 14. júna 1942. Na svoje prvé kaplánske pôsobisko nastúpil do Slovenskej Vsi, kde pôsobil od roku 1942 do roku 1946. Odtiaľ ho preložili za kaplána do Spišskej Novej Vsi kde bol do roku 1949. Zo Spišskej Novej Vsi odišiel ako kaplán do Ružomberka, kde pôsobil do roku 1953. Od 01. septembra 1969 spravoval Stankovany a od 15. októbra 1969 Spišské Podhradie. Odtiaľ bol 01. júla 1970 preložený do  Harichoviec a od 15. novembra 1975 do 30. novembra 1978 spravoval Rudňany. Z Rudnian odišiel v r. 1978 do dôchodku.
Zomrel dňa 26. apríla 1986 v Malom Slavkove v 68. roku života a v 44. roku kňazstva. Pohreb bol v utorok 29. apríla 1986 o 10 hodine v Poprade a po ňom bol prevezený do svojho rodiska v Malom Slavkove.

Ján Tomaškovič, CSsR  ( 25. 03. 1978 10. 08. 1991)

 Ján Tomaškovič sa narodil  04. januára 1924 v Abrahámovciach, okres Poprad. Základné  štúdia strávil v rôznych mestách vtedajšieho Československa: 1-6 v Prahe, 6-7 v Michalovciach a 8 v Bratislave. Teológiu odišiel študovať do českého mesta  Obřište, kde študoval 5 rokov. Svätený bol 20. januára 1949. Od 01. októbra 1949 pôsobil v Žakovciach. Dňa 01. decembra 1972 bol preložený do Spišskej Soboty a od 01. decembra 1974 spravoval Brutovce. Od 25. marca 1978 do 10. augusta 1991 spravoval expozitúru Rudňany. Po odchode z Rudnian pôsobil v Komunite na Starých Horách a neskôr ako duchovný správca u rehoľných sestier Božského vykupiteľa v Rohove a v Bratislave u Milosrdných bratov. Zomrel 3. decembra 2009 v 86. roku života a 60. roku kňazstva. Pochovaný bol v sobotu 5. decembra 2009 o 11: 00 v Abrahámovciach.

doc. ThDr. Juraj Spuchľák, PhD. (18. 08. 1991 30. 06. 1992)

 Juraj Spuchľák sa narodil 18. septembra 1962 v Námestove. Základnú školu navštevoval v rokoch 1968 1976 v Oravskej Polhore. Po jej ukončení študoval v Námestove na tamojšom gymnáziu. Gymnaziálne štúdia ukončil maturitnou skúškou v roku  1980. Od roku 1980 do roku 1981 pracoval ako stavebný robotník  v podniku Severoslovenské lesy v Žiline. V roku 1981 nastúpil na základnú vojenskú službu, a bol poslaný na územie terajšej Českej republiky. Po jej ukončení v roku 1983 sa zamestnal v drevospracujúcom priemysle. Od marca do augusta 1983 pracoval ako robotník v podniku Drevoindustria v Žiline. V tom istom roku začína študovať teológiu na RKCMBF UK v Bratislave, kde  študuje do roku 1988. Za kňaza bol svätený 19. júna 1988. Na svoje prvé kaplánske miesto odchádza 01. júla 1988 do Starej Ľubovne. Od 01. augusta 1990 pôsobil ako kaplán v Spišskej Novej Vsi a od roku 1991 až do roku 1996 pôsobil ako farár v Odoríne. Z Odorína od 18. augusta 1991 do 30. júna 1992 spravoval excurendo expozitúru v Rudňanoch. 01. júla 1996 sa stal odborným asistentom na Teologickom inštitúte a Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí. Od roku 1995 do roku 1997 študoval na Katolíckej univerzite v Lubline (Poľsko) na Inštitúte pastorálnej teológie, Katedra súčasných foriem odovzdávania viery. Bolo to doktorandské štúdium prvého stupňa. Po úspešnej obhajobe licenciátnej práce na tému: „Šírenie viery cez masovokomunikačné prostriedky na Slovensku v rokoch 1989 až 1995“, získal akademický titul: Licenciát z teológie (ThLic.) so zameraním na masmédiá spoločenské komunikačné prostriedky. V roku 1997 študoval na RKCMBF UK v Bratislave, kde absolvoval doktorandské štúdium druhého stupňa. V čase od 01. októbra 2003 do 31. októbra 2005 zastával post prodekana Teologickej fakulty v Košiciach KU pre zahraničné styky a rozvoj. Dňa 01. novembra 2006 sa stal riaditeľom Rádia LUMEN a je ním až dodnes.
Okrem toho, že je Juraj Spuchľák dobrým a svedomitým kňazom, v nie menšej miere je aj skvelým novinárom. Veľkú zásluhu má jeho prínos do Slovenských katolíckych médií. V roku 1993 založil diecézny časopis „Slovo zo srdca“, ktorý redigoval až do roku 2001. Je členom Rady pre spoločenské komunikačné prostriedky pri Konferencii biskupov Slovenska, spolupracovníkom slovenského katolíckeho týždenníka „Katolícke noviny“ a bývalý členom rozhlasovej rady Rádia LUMEN. V roku 1998 založil neziskové katolícke občianske združenie pre výchovu neprofesionálnych žurnalistov.

František Perichta (01. 07. 1992 30. 06. 1994)


 František Perichta sa narodil 23. septembra 1964 v Trstenej. V tomto meste strávil roky štúdia na tunajšej základnej škole. Po jej ukončení pokračoval od r. 1979 do r. 1983 v štúdiách na gymnáziu vo svojom rodisku. Po maturitnej skúške si podal prihlášku  na RKCMBF UK do Bratislavy. Po päťročných štúdiách bol 19. júna 1988 svätený za kňaza. Svoju primičnú svätú omšu mal 01. júla 1988. Po kňazskej vysviacke bol poslaný do Liptovského Mikuláša, kde nastúpil 01. júla 1988. V roku 1990 bol kaplánom v Čimhovej a od 01. marca kaplánom v Námestove. Od 01. Júla 1992 prišiel do Rudnian spravovať tunajšiu expozitúru.
Od roku 1920 boli Rudňany len expozitúrou a tunajší duchovný bol expozitom. Zmena nastala 01. januára 1994, kedy diecézny biskup Mons. František Tondra svojim dekrétom, ustanovil Rudňany za farnosť a v tom istom dekréte je k nej pridelená i filiálka Matejovce nad Hornádom, ktoré boli dovtedy filiálkou Chraste nad Hornádom.


prof. ThDr. PaedDr. ICLic. JÁN DUDA, PhD. (01. 07. 1994
30. 6. 1996)


 Ján Duda sa narodil 14. októbra 1960 vo Veľkej Lesnej. Gymnázium absolvoval v rokoch 1975-1979 v Starej Ľubovni. Po jeho ukončení a maturitnej skúške začal študovať teológiu na RKCMBF UK v Bratislave. Po ukončení päť ročného štúdia bol 14. júna 1987 v Nitre  vysvätený za kňaza pre Spišskú diecézu. Po vysviacke nastúpil 1. júla 1987 za kaplána do Ružomberka. V rokoch 1990
1994 odišiel študovať právo na Institutum utriusque iuris - Pápežskej Lateránskej univerzity v Ríme. V roku 1992 sa stal zodpovedným redaktorom časopisu „Ius et iustitia, Acta symposii iuris canonici". Ďalšie teologické štúdiá mal na RKCMBF UK v Bratislave v rokoch 1994 - 1997. Od 01. júla 1994 bol ustanovený za farára do farnosti Rudňany, kde pôsobil do 1. júla 1994. Po odchode z Rudnian bol daný za farára do neďalekých Markušoviec, kde pôsobil do 30. júna 2009. Zároveň sa stal odborným asistentom a neskôr docentom na RKCMBF UK - Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí a prednášateľom kánonického práva.
Ján Duda je nepochybne jedným z najvýznamnejších právnikov v oblasti cirkevného práva na Slovensku. Stal sa cirkevnou osobnosťou svetového formátu. Má rozsiahlu publikačnú a akademickú činnosť. V rokoch 1992-1997 bol tajomníkom Slovenskej spoločnosti kánonického práva, v rokoch 1997-2004 bol podpredsedom Slovenskej spoločnosti kánonického práva a od roku 2004 je predsedom Slovenskej spoločnosti kánonického práva. V roku 1997 sa stal členom
Consociatio iuris canonici promovendo.
Pre svoje kvality sa stal členom viacerých rád pri rôznych fakultách Slovenských univerzít.
V r. 2004 sa stal členom Vedeckej rady Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku; členom Vedeckej rady Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a členom Vedeckej rady Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Od roku 2007 je členom Vedeckej rady Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.

ThDr. ICLic JÁN MARHEFKA, PhD. (01. 07. 1996 30. 06. 2002)


 Ján Marhefka sa narodil 26. decembra 1967 v Reľove na Zamagurí. Po absolvovaní stredoškolského štúdia kuchár-čašník s maturitou v Kežmarku začal v r. 1990 študovať na Teologickom inštitúte Rímskokatolíckej cyrilometodskej fakulty Univerzity Komenského v Spišskom Podhradí a Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka. Teologické štúdia ukončil v roku 1995. Dňa 17. júna 1995 bol spišským diecéznym biskupom Mons. Dr. Františkom Tondrom vysvätený za kňaza. S platnosťou od 1. júla 1995 bol ustanovený za kaplána do farnosti Rudňany, k farárovi Jánovi Dudovi. Po jeho odchode do Markušoviec sa Ján Marhefka stal správcom farnosti. V rokoch 1997-1999 absolvoval postgraduálne štúdia kanonického práva na Spišskej Kapitule externou formou. Prednášať prichádzali vyučujúci z Fakulty kanonického práva Katolíckej univerzity v Lubline. Po úspešnom obhájení práce získal akademický titul licenciát kanonického práva (ICLic.). V roku 1999 ho spišský biskup Mons. prof. ThDr. František Tondra vymenoval za sudcu Cirkevného súdu Spišskej diecézy. V tom istom roku sa stal tajomníkom Slovenskej spoločnosti kanonického práva. Od 01. januára 2002 zastával úrad prodekana Dekanátu Spišská Nová Ves. Dňa 01. júla bol Ján Marhefka preložený z Rudnian do farnosti Tvrdošín, kde pôsobí dodnes.

Mgr. Anton Horník (01.07.2002 - 01.07.2007)

 Narodil sa 13. februára 1960. Po ukončení šesťročného štúdia v kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule bol spišským diecéznym biskupom Mons. Dr. Františkom Tondrom dňa 14. júna 1992 vysvätený za kňaza. Od 01.júla 1992 pôsobil ako  kaplán v Spišskej Novej Vsi. Dňa 01. júla 1993 bol preložený za farského administrátora vo Vyšnom Slavkove  a od 1.júla 2002  do 1. júla 2007 pôsobil ako farský administrátor v Rudňanoch. Od 01. júla 2007 až dodnes pôsobí ako výpomocný duchovný v Spišskej Kapitule, Spišskom Podhradí.

Mgr. Matúš Perignáth (01.07.2007 - )


 Narodil sa 13. novembra 1976 v Kežmarku. Bohoslovecké štúdia absolvoval v kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule, Spišskom Podhradí. Vysvätený bol 15. júna 2002 spišským diecéznym biskupom Františkom Tondrom. Po vysviacke nastúpil ako kaplán dňa 01. júla do Nižnej. Odtiaľ bol 01. júla 2004 preložený za kaplána do Kluknavy. Od 01. júla 2007 pôsobí ako farský administrátor v Rudňanoch.





Zdroj: Mgr.Ján Szentkereszty - História farnosti Rudňany(diplomová práca)



 
 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky