Farský kostol - Farnosť Rudňany

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Farský kostol

Z histórie

DEJINY FARNOSTI RUDŇANY

 Prvé záznamy hovoria o tom, že Koterbachy boli pridelené ako filiálka Markušovskej farnosti. V Markušovciach sa nachádzali aj všetky krstné, sobášne a úmrtné matriky pochádzajúce z Koterbách. V tom období markušovský farár slúžil sväté omše v Koterbachoch len štyri krát do roka: na sviatok sv. Štefana prvého mučeníka, na Veľkonočný pondelok, na Turíce a v deň spomienky na sv. Klementa patróna kaplnky. S postupom času narastal počet veriacich vo farnosti Markušovce, preto jej správca Matúš Pajdušák podal žiadosť na Biskupský úrad v Spišskej Kapitule, aby mu bol pridelený kaplán, ktorý by spravoval expozitúru v Koterbachoch. Dňa 19. júna 1920 napísal list kde predložil dôvody pre ktoré by mal kaplán opodstatnené využitie v Koterbachoch. Poukázal na to, že Koterbachy sú od Markušoviec vzdialené na jeden a pol hodiny cesty peši a majú 1300 obyvateľov, takmer všetko rímsko-katolíkov. No hlavný podnet prišiel od samotných veriacich. Ľudia chceli mať častejšie konané omše, než len štyri krát do roka. Aby sa mohli zúčastniť na liturgii, často prekonávali veľké vzdialenosti a okrem Markušoviec chodili do okolitých dedín, ako napr. Poráč, Závadka, či Hnilčík.
 Vo vyhlásení koterbašských veriacich, adresovanom najskôr markušovskému farárovi Matúšovi Pajdušákovi a cez neho i Biskupskému úradu sa zaviazali, že veriaci berú na seba všetky náležitosti ohľadom starostlivosti o miestneho kňaza v Koterbachoch. Obec na tento účel ustanovila ročný plat kaplána na sedemtisíc korún ročne, spolu s bytom a palivom. Byt pre kaplána pozostával z dvoch izieb a bol darovaný Banskou spoločnosťou.
K tomuto vyhláseniu veriacich pridal Matúš Pajdušák prosbu, aby kaplán vedel nemecký jazyk, pretože väčšina úradníkov boli nemeckej národnosti a rovnako i veľký počet robotníkov hovoril po nemecky.
  Biskupský úrad v Spišskej Kapitule schválil túto žiadosť veriacich z Koterbach. Po preskúmaní všetkých náležitostí, spísaní zmluvy a po ukončení všetkých formálnych záležitostí ustanovil dňa 2. septembra 1920 Alexandra Borženského za prvého správcu expozitúry v Koterbachoch.
Od príchodu Alexandra Borženského nastala veľmi úzka spolupráca medzi Banskou spoločnosťou a miestnou cirkevnou obcou. Z finančnej stránky nepatrila miestna kaplánka medzi zámožne, no veriaci každoročne dokupovali nové zariadenia pre kostol. Pre porovnanie, v roku 1929 bolo do sakristie zakúpené „lavabo“ v cene 95, 80 Kč, spolok katolíckych žien pre kostol zadovážil antipendium pre bočný oltár, na kazateľnicu a albu. Jednota katolíckych žien zase kúpila antipendium pre oltár Božského Srdca.

Dňa 26. januára 1930 boli preskúmané kostolné účty a zvolená nová školská stolica na  dobu troch rokov. Firmou Rieger bol opravený orgán za 428, 40 Kč. Z príležitosti  80. výročia narodenia prezidenta Československej Republiky boli slávnostné bohoslužby.

 Rok 1931 poznačili aj nešťastia, ktoré sa stali ako na poli obecnom, tak i duchovnom. 12. januára 1931 nastalo prvé nešťastie, keď bol v bani zabitý August Krestián otec 4 detí.  
25. marca na sviatok Zvestovania Panny Márie mal v bani úraz istý baník zo Švedlára, ktorý sa však z toho uzdravil. Na tento deň si robotníci vyžiadali od vedenia Banskej spoločnosti, aby mohli pracovať a radšej aby mali v sobotu voľno. V nešťastí, ktoré sa stalo spomínanému baníkovi zo Švedlára videli robotníci Boží trest a vážne napomenutie aby svätili sviatok, ktorý doposiaľ vždy svätievali.
 Poslednou smutnou správou ktorá zastihla veriacich bola tá, že 5. novembra nečakane zomrel organista a učiteľ Imrich Droppa. Za tri roky počas ktorých tu pôsobil, získal si lásku celého obyvateľstva v Koterbachoch. Každý ho poznal ako dobrého, svedomitého učiteľa, dobrého katolíka a čistého mládenca. Pohreb mal 7. novembra 1931 v Spišskom Podhradí za účasti mnohých Koterbašanov, z ktorých väčšina išla pešo, cez hory a lesy len aby sa mohli zúčastniť pohrebu. Kántorstvo po zosnulom učiteľovi prevzal Imrich Kravjanský, neskorší riaditeľ Rímskokatolíckej ľudovej školy. Dva roky po rozšírení tried došlo k obmene učiteľského zboru. Na miesto odchádzajúcej Anny Toporcerovej bola zvolená Helena Helcmanovská a na miesto Lucie Jozefčíkovej, ktorá pôsobila ako výpomocná učiteľka bola zvolená pani Faithová.
 8. decembra 1931, na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie bola v expozitúre Koterbachy založená pre dievčatá Mariánska družina. V tento deň bolo zároveň slávnostné prijatie dvanástich členiek. Jej založenie bolo začiatkom boja proti nemravnosti mládeže, ktorú miestny kňaz Karol Uhlárik začal pozorovať v Koterbachoch. Pričlenená v Ríme bola 14. decembra 1931
 V tomto roku chcela ešte miestna cirkevná obec zrealizovať aj prístupovú cestu ku kostolu Projektovaná bola poza humno pána Schneidera. Zrealizovanie tejto potrebnej veci však znemožnili majitelia lúky pán Schneider a jeho manželka, ktorí kňazovi nedali povolenie na prechod cez ich pozemok.
 V januári 1932 bol na miesto zosnulého učiteľa Imricha Droppu zvolený výpomocný učiteľ Emil Kannas, ktorý bol rodom Čech. Na miesto abdikovaného syndika Schneidera bol odporúčaný a cirkevnou vrchnosťou za syndika. schválený Štefan Kalafut.
Dňa 30.augusta odišiel z kaplánky v Koterbachoch jej v poradí tretí kaplán a správca Karol Uhlárik, ktorý bol vymenovaný za farára do Ústia nad Oravou. Jeho nástupcom sa stal dočasný správca fary v Ústi: Ján Slodička, ktorý sa ujal správy 31. augusta 1932
 S jeho príchodom bola daná aj správa o samostatnosti expozitúry, kde sa písalo, že Markušovský kaplán exponovaný v Koterbachoch je samostatný a nepodlieha farskému úradu v Markušovciach. Má len povinnosť zaslať farskému úradu do Markušoviec matričné výkazy. Titul Markušovského kaplána nosí naďalej len preto, že Koterbachy doteraz nemohli byť ustanovené za samostatnú faru. Ako náhle sa podarí z Koterbach utvoriť novú, samostatnú faru aj so súhlasom kultúrnej správy ministerstva školstva prestane i titul Markušovského kaplána a expozitúra v Koterbachoch.
 Po štyroch rokoch svojho pôsobenia Ján Slodička poprosil o dovolenie  na slúženie omší v nedele a prikázané sviatky, nakoľko počet veriacich v expozitúre Koterbachy vzrástol a splnila sa aj podmienka ktorá určovala počet ľudí na bohoslužbách. Biskupský úrad tejto žiadosti vyhovel, avšak, právomoc ktorú udelil bola limitovaná a podľa nariadenia bude odňatá, ako náhle by miestny duchovný zistil a zakúsil, žeby veriaci neochotnou a nedostatočnou návštevou ukázali že toto povolenie je nepotrebné a zbytočné, teda nezaslúžené.
 V polovici roka 1936 sa urobili prvé schody ku káplnke sv. Klementa, nakoľko svah na ktorom je kostol postavený nevyhovoval najmä starým a chorým ľuďom. Rovnako počas daždivého počasia, či zimného obdobia mali návštevníci chrámu ťažkosti dostať sa k nemu.


 
 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky