Filiálny kostol - Farnosť Rudňany

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Filiálny kostol

Z histórie

História filiálky Matejovce nad Hornádom

 Samotná obec vznikla koncom 13. storočia a pod svojím menom vystupuje do dejín až v 14. storočí. Začiatky dnešných Matejoviec siahajú do roku 1277. Dňa 23. marca 1277 vydal uhorský kráľ Ladislav IV. listinu, ktorou daroval Matúšovi les alebo zem zvanú Bela, ležiacu pri Hornáde. V lese teda Matúš založil obec, ktorá sa vtedy volala podľa pôvodného názvu lesa Belá. Pravdepodobne vznikla na dvoch miestach: na kopci, ktorý sa dnes volá Beľany a nižšie pri rieke Hornád. V roku 1326 sa totiž hovorí o vyšnej a nižnej dedine. V roku 1354 sa spomína istý Tomáš z Nižnej Belej, iným menom Matúšova Dedina.
 V 15. storočí mala dedina viacero zemepánov. V 16. storočí prežili určitú krízu. V roku 1529 sa uvádzajú ako Matheffalwa, v roku 1553 patrí Spišskej kapitule a viacerým šľachticom, ale od dane bola oslobodená. V roku 1682 nebol v obci ani jeden riadny poddaný, teda sedliak. Bolo len 19 želiarskych usadlostí, 10 užívaných a 1 opustená. Od konca 16. storočia tu bol zemepánom Žigmund Paczolt. V 17. storočí sa stávajú zemepánmi Máriássyovci. Medzi obdobím rokov 1700
1701 žilo v obci 61 ľudí, obyvatelia boli Slováci. Vývoj narušil strašný mor, ktorý zúri na Spiši v roku 1711. Významnou udalosťou bolo zavedenie jednotného urbára Máriou Teréziou, začiatkom 70. rokov 18. storočia. Matejovce podpísali nový urbár 12. januára 1771. V roku 1787 bol u nás prvý riadny súpis obyvateľstva. V Matejovciach vtedy bolo 21 domov, v ktorých žilo 23 domácností. Obyvateľov bolo 133. Gazdov bolo 12 a 11želiarov.V rokoch 1819 1821 sa vyhotovila prvá pozemková kniha Matejoviec spolu s katastrálnou mapou. Z nej vyplýva, že oproti kostolu z druhej strany Hornádu bol akiste panský majer. Cintorín už bol mimo obce.V rokoch 1854 1865 sa konala v obci komasácia. Každý poddaný mohol získať do vlastníctva pôdu, na ktorej pracoval a stať sa samostatným gazdom. Najvýznamnejšou udalosťou 16. storočia bola reformácia. Neobišla ani Matejovce. Zemepáni Máriássyovci, prijali evanjelické náboženstvo. Matejovciach pôvodne nebol kostol ani kaplnka. Kostol dala postaviť rodina Paczol tešte za čias spred reformácie. V roku 1617 dal Žigmund Paczolt uliať v prešovskej zvonolejárni Juraja Virda veľký zvon a v roku 1638 menší zvon. Zvony však neboli vo veži, ktorú kostol nemal, ale v drevenej zvonici.   V roku 1673 prešiel matejovský kostol opäť do rúk katolíkov.
 V roku 1700 to bol murovaný kostol bez veže. Patrónom chrámu bol sv. Matúš apoštol a evanjelista, svetským patrónom bola rodina Máriássy, ktorá sa o kostol nestarala. Kostol bol bez akéhokoľvek zariadenia, obyvatelia chodili do kostola do Markušoviec. V polovici 18. storočia došlo k zmene patrocínia. V roku 1819 bola už patrónom kostola sv. Katarína Alexandrijská, ktorej oltár mohol vzniknúť okolo roku 1750. V obci bolo vtedy 160 katolíkov. V roku 1860 boli Matejovce filiálkou Markušoviec. V roku 1852 mali 183 katolíkov, 12 gréckokatolíkov a 5 Židov. Od roku 1861 boli predradené pod farnosť Chrasť nad Hornádom. Z administratívnej stránky boli Matejovce poddanskou obcou. Na jej čele stál volený richtár a dvaja boženíci. Obec dlho nemala vlastnú pečať, až v roku 1846 si ju dala zhotoviť. Okrem poprsia patrónky sv. Kataríny je na nej kurzívou napísaný nápis: MACEJOVCE GMINA 846. V roku 1813 postihla obec obrovská povodeň. Ľadovec narobil škody na majetku v roku 1819 a neúrodou obec trpela v roku 1835. V roku 1906 vykonala vláda maďarizáciu obcí. Pre Matejovce sa dovtedy používal maďarský názov Matejóc. Od roku 1907 Hernádmáte. V roku 1880 došlo k vlne vysťahovalectva.  Prelomovým rokom bol aj rok 1918. Koniec prvej svetovej vojny a rozpad Rakúsko
Uhorska. Po skončení prvej svetovej vojny bol v roku 1919 počet obyvateľov 239, československej národnosti 221, nemeckej 2 a k inej národnosti sa hlásili 16 obyvatelia obce. V tomto období sa značná časť obyvateľstva živila roľníctvom, časť bola zamestnaná v baniach v Koterbachoch, časť pracovala pri železnici a tiež ako nádenníci pri stavbách. Po roku 1919 na celom území Spiša za začali odstraňovať pomaďarčené názvy obcí a miest a zmenil aj názov obce z maďarského Hernádmáte na slovenský názov Matejovce nad Hornádom. V roku 1949 žilo v obci 330 obyvateľov, v roku 1965 to už bolo 530. Po roku 1989 nastala v obci veľká stavebná činnosť.


                                              

 
 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky