História kostola sv. Klementa
"SV. KLEMENT ORODUJ ZA NÁS"
Prvé záznamy hovoria o tom, že Koterbachy
boli pridelené ako filiálka Markušovskej farnosti. V Markušovciach sa
nachádzali aj všetky krstné, sobášne a úmrtné matriky pochádzajúce z
Koterbách. V tom období markušovský farár slúžil sväté omše v
Koterbachoch len štyri krát do roka: na sviatok sv. Štefana – prvého mučeníka, na Veľkonočný pondelok, na Turíce a v deň spomienky na sv. Klementa –
patróna kaplnky. S postupom času narastal počet veriacich vo farnosti
Markušovce, preto jej správca Matúš Pajdušák podal žiadosť na Biskupský
úrad v Spišskej Kapitule, aby mu bol pridelený kaplán, ktorý by
spravoval expozitúru v Koterbachoch.
Dňa 19. júna 1920 napísal list kde predložil
dôvody pre ktoré by mal kaplán opodstatnené využitie v Koterbachoch.
Poukázal na to, že Koterbachy sú od Markušoviec vzdialené na jeden a pol
hodiny cesty peši a majú 1300 obyvateľov, takmer všetko rímsko-katolíkov.
No hlavný podnet prišiel od samotných veriacich. Ľudia chceli mať
častejšie konané omše, než len štyri krát do roka. Aby sa mohli
zúčastniť na liturgii, často prekonávali veľké vzdialenosti a okrem
Markušoviec chodili do okolitých dedín, ako napr. Poráč, Závadka, či
Hnilčík.
Biskupský
úrad v Spišskej Kapitule schválil túto žiadosť veriacich z Koterbach. Po
preskúmaní všetkých náležitostí, spísaní zmluvy a po ukončení všetkých
formálnych záležitostí ustanovil dňa 2. septembra 1920 Alexandra
Borženského za prvého správcu expozitúry v Koterbachoch.
Od príchodu
Alexandra Borženského nastala veľmi úzka spolupráca medzi Banskou
spoločnosťou a miestnou cirkevnou obcou. Z finančnej stránky nepatrila
miestna kaplánka medzi zámožne, no veriaci každoročne dokupovali nové
zariadenia pre kostol. Pre porovnanie, v roku 1929 bolo do sakristie
zakúpené „lavabo“ v cene 95, 80 Kč, spolok katolíckych žien pre kostol
zadovážil antipendium pre bočný oltár, na kazateľnicu a albu. Jednota
katolíckych žien zase kúpila antipendium pre oltár Božského Srdca.
Dňa
26. januára 1930 boli preskúmané kostolné účty a zvolená nová školská
stolica na dobu troch rokov. Firmou Rieger bol opravený orgán za 428,
40 Kč. Z príležitosti 80. výročia narodenia prezidenta Československej
Republiky boli slávnostné bohoslužby.
25. marca na sviatok Zvestovania Panny Márie mal v bani úraz istý baník zo Švedlára, ktorý sa však z toho uzdravil. Na tento deň si robotníci vyžiadali od vedenia Banskej spoločnosti, aby mohli pracovať a radšej aby mali v sobotu voľno. V nešťastí, ktoré sa stalo spomínanému baníkovi zo Švedlára videli robotníci Boží trest a vážne napomenutie aby svätili sviatok, ktorý doposiaľ vždy svätievali.
Poslednou smutnou správou ktorá zastihla veriacich bola tá, že 5. novembra nečakane zomrel organista a učiteľ Imrich Droppa. Za tri roky počas ktorých tu pôsobil, získal si lásku celého obyvateľstva v Koterbachoch. Každý ho poznal ako dobrého, svedomitého učiteľa, dobrého katolíka a čistého mládenca. Pohreb mal 7. novembra 1931 v Spišskom Podhradí za účasti mnohých Koterbašanov, z ktorých väčšina išla pešo, cez hory a lesy len aby sa mohli zúčastniť pohrebu. Kántorstvo po zosnulom učiteľovi prevzal Imrich Kravjanský, neskorší riaditeľ Rímskokatolíckej ľudovej školy. Dva roky po rozšírení tried došlo k obmene učiteľského zboru. Na miesto odchádzajúcej Anny Toporcerovej bola zvolená Helena Helcmanovská a na miesto Lucie Jozefčíkovej, ktorá pôsobila ako výpomocná učiteľka bola zvolená pani Faithová.
8. decembra 1931, na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie bola v expozitúre Koterbachy založená pre dievčatá Mariánska družina. V tento deň bolo zároveň slávnostné prijatie dvanástich členiek. Jej založenie bolo začiatkom boja proti nemravnosti mládeže, ktorú miestny kňaz Karol Uhlárik začal pozorovať v Koterbachoch. Pričlenená v Ríme bola 14. decembra 1931
V tomto roku chcela ešte miestna cirkevná obec zrealizovať aj prístupovú cestu ku kostolu Projektovaná bola poza humno pána Schneidera. Zrealizovanie tejto potrebnej veci však znemožnili majitelia lúky pán Schneider a jeho manželka, ktorí kňazovi nedali povolenie na prechod cez ich pozemok.
8. decembra 1931, na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie bola v expozitúre Koterbachy založená pre dievčatá Mariánska družina. V tento deň bolo zároveň slávnostné prijatie dvanástich členiek. Jej založenie bolo začiatkom boja proti nemravnosti mládeže, ktorú miestny kňaz Karol Uhlárik začal pozorovať v Koterbachoch. Pričlenená v Ríme bola 14. decembra 1931
V tomto roku chcela ešte miestna cirkevná obec zrealizovať aj prístupovú cestu ku kostolu Projektovaná bola poza humno pána Schneidera. Zrealizovanie tejto potrebnej veci však znemožnili majitelia lúky pán Schneider a jeho manželka, ktorí kňazovi nedali povolenie na prechod cez ich pozemok.
V polovici roka 1936 sa urobili prvé schody ku káplnke sv. Klementa, nakoľko svah na ktorom je kostol postavený nevyhovoval najmä starým a chorým ľuďom. Rovnako počas daždivého počasia, či zimného obdobia mali návštevníci chrámu ťažkosti dostať sa k nemu.
